Category Archives for Sebapoznanie

Štát nie je vinník, štát je obeť

Ak pri všetkých verejne známych aj skrytých prípadoch korupcie, nekompetentnosti a zneužívania štátnej moci a peňazí nadávate na štát (spolu s veľkou časťou občanov), nepriamo tým prispievate k súčasnému stavu

Prečo? 

Lebo štát nie je vinník toho, čo sa deje. 

Štát je toho obeť. 

Prečo? 

Lebo nie štát korumpuje a zneužíva.

Robia to vždy konkrétni ľudia (alebo skupiny ľudí) na konkrétnych pozíciách. Ľudia, ktorí tie pozície prevzali, aby na nich robili svoju prácu zodpovedne, a pre dobro občanov a štátu, ktorý ich platí.

Štát je rovnakou obeťou týchto ľudí, ako ostatní občania.

Štát je na tom dokonca ešte horšie - lebo sa nevie brániť. Má síce právnu subjektivitu, vlastní majetok a peniaze, ale zastupovať ho musia konkrétni ľudia.

A tí konkrétni ľudia, ktorí porušujú svoje povinnosti pri správe cudzieho majetku, sú tí skutoční vinníci. Štát je ich obeť.

Každý, kto vo svojich emóciách a spravodlivom hneve kritizuje štát, v podstate nepriamo tomuto zneužívaniu napomáha. Lebo vybíja svoju zlosť na obeti, a ignoruje vinníkov.

A tí si spokojne korumpujú a zneužívajú ďalej - lebo vedia, že občania sú slepí, a vybíjajú sa na obeti.

Týmto postom nikoho nesúdim. Len konštatujem. 

Aj ja som nadával na štát. Už to nerobím.

Lebo to si obeť fakt nezaslúži.



V duchu

Slová majú veľkú moc. Vedia upokojiť aj zraniť. Vedia prenášať myšlienky - stačí ich uverejniť na webe, a celý svet má k nim okamžitý prístup. Dokážu rozpútať vojnu. Vedia zabiť vzťah, ale aj vyliečiť vzťah.

Silu majú nielen slová vypovedané alebo napísané. Podobnú silu majú aj tie, čo si hovoríme sami vnútri - v duchu.

Ako to? Veď nás predsa nikto nepočuje - tak si môžeme hovoriť, čo chceme.

Nie tak celkom - všetko, čo v duchu urobíme, má svoje dôsledky.

Prečo?

Čítaj viac

Naše vzorce

To, o čom v sebe nevieme, vzorce a postoje, ktoré u seba odmietame, nás skryte ovládajú.Zasahujú nám do života, vzťahov, zdravia, rozbíjajú vnútorný pokoj... Zaťahujú nás do situácií, ktoré by sme nemuseli žiť, keby sme boli vedomejší.

Vťahujú nás do zbytočnÿch konfliktov... zažívame nehody, zlodejov, choroby... to nebývajú náhody (aj keď aj tie existujú) - to všetko sú signály, že niečo v sebe potrebujeme zmeniť.

Čím viac tieto signály ignorujeme a viníme z nich okolie, tým viac sa stupňujú. Nie je to vina okolia, ani naša - len prirodzený princíp Duality na zemi. Ako gravitácia. Čím viac veci stupňujeme ich odmietaním, tým viac zasahujú nás, a bohužiaľ aj našich blízkych - lebo sme s nimi prepojení. Tým viac si to odnesú ľudia okolo nás - partnerky, deti, súrodenci... a aj domáce zvieratá...

Znie to mnohým neuveriteľne - všetko, čo prežívame, je v prvom rade výsledok našich vedomých aj skrytých vzorcov myslenia, filtrov, ktorými interpretujeme realitu, automatických emočných reakcií a postojov - k sebe aj k druhým. Nie všetky sme si vytvorili sami alebo vedome, niektoré sme zdedili, iné vznikli v nás automaticky, Pavlovovsky nevedome. Ale všetky sú naše. Hlavne tie skryté sú neuveriteľné - predsa seba poznáme, toto by sme predsa my nikdy neurobili!

Bohužiaľ - naše nevedomie je omnoho väčšie. ako naše vedomie. A tak nevieme, že to o sebe nevieme.

To bola tá "zlá" správa. Tou "dobrou" je, že veci môžeme (relatívne) ľahko zmeniť, keď vieme ako. A žit inak, slobodnejšie, ľahšie.

Lebo všetko, čo v sebe nesieme, môžeme ľahko vidieť cez vonkajší svet a vzťahy - tie sú zrkadlom našich nevedomých (aj vedomých) vzorcov a postojov.

Potom už len závisí na našom postoji, či ten náš vzorec chceme vidieť, aj keď nie je príjemný, s či sa s tým rozhodneme niečo robiť. Niekomu to ide ľahšie, inému pomalšie.

Ale tú moc máme všetci. Prajem každému, aby ju v sebe objavil, zobral do svojich rúk, a tvoril s ňou svoj život vedomejšie - pre svoje dobro, aj dobro blízkych.. aby na nich nedopadalo to, čo nemôžu zmenit - pretože to, čo je naše, aj keď nepriznané, to u seba možeme zmeniť len každý sám za seba.

Daniel

>